O VIANOCIACH INAK A SLOBODA TVORIŤ VLASTNÉ TRADÍCIE
Poznanie histórie nám dáva priestor osláviť Vianoce podľa seba a zbaviť sa zvykov, ktoré v dnešnom kontexte už nemusia mať význam. Môžeme sa inšpirovať minulosťou a vytvoriť si tradície, ktoré budú autentické, zmysluplné pre nás a našu rodinu. Trochu dlhší text o Vianociach:)
Vznik Vianoc
Veľká časť moderných vianočných sviatkov má svoje korene v oslave zimného slnovratu. Hoci sa dnešné vianočné sviatky po celom svete líšia, je jasné, že ich spoločné prvky súvisia s prírodnými cyklami. Zimný slnovrat je astronomický moment, kedy je noc najdlhšia a deň najkratší. Čas temnoty, kedy bola vonku zima a tma. Ľudia v minulosti netušili koľko bude toto obdobie trvať, či bude dosť jedla, preto sa tešili na prelom, keď sa svetlo začne znova navracať a dni sa budú predlžovať.
Naši predkovia sa stretávali, aby si pripomenuli, že aj keď je zima dlhá a ťažká, svetlo a život sa vrátia. Robili veľké hostiny, spievali, tancovali, zdobili svoje domy zelenými vetvičkami, sviečkami, robili rôzne rituály. Slnovrat bol oslavou prežitia. Neskôr začali ľudia oslavovať príchod Ježiša Krista ako nádej pre celý svet. Oslavy zimného slnovratu a príchod kresťanstva do našej kultúry spojili svoje tradície dokopy do podoby v akej ich poznáme dnes.
Pôvod vianočného stromčeka
Vianočný stromček, ktorý je dnes neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, sa stal populárnym až v 19. storočí. Naši predkovia, úzko spätí s prírodou, považovali ihličnaté stromy za posvätné. Ich stála zeleň počas celého roka symbolizovala život a odolnosť. Stromy ozdobovali ovocím ako prejav vďaky a úcty k duchom prírody. V zimnom období, keď choroby a zima najviac ohrozovali ľudí, mali ihličnany ochranné a liečivé vlastnosti.
Postupom času sa z tohto zvyku vyvinula tradícia vešania zelených vetvičiek nad vchodové dvere, aby chránili dom. Neskôr sa začali tieto vetvičky nosiť dovnútra a umiestňovať nad stoly, keďže malé domy a ich početní obyvatelia nemali priestor na veľké stromy. Vetvičky sa zdobili ovocím a orechmi, čo symbolizovalo hojnosť a prosperitu.
Väčšie stromčeky sa stali symbolom luxusu až v čase, keď bohatí šľachtici vo väčších domoch mohli priniesť celý strom dovnútra. Hviezda na vrchole stromčeka pripomínala tú, ktorá podľa biblického príbehu svietila nad Betlehemom a ukazovala mudrcom cestu k Ježiškovi.
Tradícia vianočných stromčekov sa postupne transformovala do podoby, akú poznáme dnes – s umelými stromčekmi, hromadným predajom živých ihličnanov a každoročnou obmenou ozdôb podľa aktuálnych trendov.
Svetieľka
Pre našich predkov po tuhých zimách bol návrat svetlejších dní znovuzrodením. Svetieľka preto symbolizovali návrat slnka, nádeje a nový cyklus života. Dnes trpíme sveteľným smogom, doma si vieme zapnúť svetlo kedy chceme, tak si k tomu pridáme cez zimu ešte vianočné osvetlenie. Skutočnú temnú tmu si už v mestách sotva vychutnáme, ale nepoznám človeka, čo by teplo svetieľok v tomto období nemal rád.
Darčeky
Počas slnovratu si ľudia vymieňali dary a drobné amulety na rozprúdenie hojnosti, ako prejav vzájomnej podpory, priateľstva, solidarity a symbolu pripravenosti na ďalší rok. V časoch zimy ľudia potrebovali pomoc na prežitie. Niekto vyrábal vlnu, druhý robil niečo iné.Verilo sa v jednoduchý zákon – dávania a prijímania. Koľko svetu dávaš, toľko dostávaš, preto ľudia mali aj úctu k darom prírody.
Nosí darčeky Santa Claus alebo Ježiško?
Kto vlastne rozdáva darčeky? Moderný Santa Claus, tradičný svätý Mikuláš, alebo Ježiško? Pravda môže siahať oveľa hlbšie a ukrývať sa v dávnych šamanských rituáloch, ktoré nie sú len symbolikou, ale reálnou praxou spojenou s prácou s energiami a duchovnými svetmi.
Šamanské rituály ako základ tradície
V severských oblastiach zbierali starodávne kmene muchotrávky červené, známe svojimi psychotropnými účinkami. Šamani ich využívali počas zimného slnovratu – posvätného času, keď rozdávali dary v podobe bylín alebo práve týchto húb. Cieľom bolo pomôcť ľuďom nadviazať spojenie s duchovným svetom a získať vízie pre vedenie svojho kmeňa. Tieto huby sušili zavesené na stromoch, čo pripomína dnešné zdobenie vianočných stromčekov. Aj staršie vianočné ozdoby často zobrazujú červené muchotrávky, čím sa zachováva symbolika dávnych tradícií. Šamani nosili oblečenie s bielymi lemami, čím napodobňovali vzhľad muchotrávok ako prejav úcty k ich duchovnej sile.
Šamani nepracovali len so symbolmi, ale skutočne komunikovali s multidimenzionálnymi bytosťami prírody. Ich schopnosť pohybovať sa medzi svetmi im umožňovala získavať vízie a odovzdávať ich späť svojim kmeňom. Tieto duchovné bytosti, ktoré sprevádzali šamanov, by mohli byť priamym predobrazom dnešných škriatkov pomáhajúcich Santovi vyrábať darčeky.
Šamani sa dokázali astrálne presúvať a často na to využívali rituálne cesty cez dymovody v jurtoch alebo vigvamoch. Táto prax môže byť priamym predchodcom predstavy, že Santa Claus vchádza do domov cez komín. Aj soby, ktoré sú spájané so Santom, zohrávali v šamanských obradoch dôležitú úlohu, keďže aj tieto zvieratá údajne vyhľadávali muchotrávky pre ich účinky.
Severný pól sa v mytológií považuje za bránu do duchovného sveta. Miesto, kde sa spája viditeľný a duchovný svet.
Evolúcia šamanov do postavy svätého Mikuláša a Santa Clausa
Vo štvrtom storočí sa objavuje postava svätého Mikuláša, biskupa známeho svojou štedrosťou. Legenda hovorí, že tajne vložil zlaté mince do topánok troch chudobných dievčat, aby im pomohol. Táto tradícia sa rozšírila, a v rôznych krajinách vznikli jej variácie.
V strednej Európe sa Mikuláš oddelil od postavy Santa Clausa – deti dostávajú darčeky 6. decembra na Mikuláša a na Vianoce ich nosí Ježiško. V iných krajinách však obe postavy splývajú a Santa Claus sa stal hlavným symbolom obdarovávania.
Modernú podobu Santa Clausa, akú poznáme dnes, ovplyvnili kultové diela ako báseň Clementa Clarka Moora “The Night Before Christmas” a neskoršie reklamy spoločnosti Coca-Cola, kde je Santa Claus so svojím ikonickým červeno-bielym oblekom s mýtickým domov na Severnom póle. Táto mytológia však môže mať korene v dávnych presvedčeniach severských kmeňov.
Santa Claus by v tejto interpretácii mohol predstavovať moderného “mestského šamana”. Namiesto duchovných darov dáva fyzické darčeky, ale stále symbolizuje magické spojenie medzi svetom duchovna a bežným životom. Jeho vzhľad, spojenie so sobmi a mystický domov na Severnom póle môžu odrážať dávne šamanské tradície, ktoré prežili vo folklóre.
Takto prepojená história pridáva Santovi magickú hĺbku a zároveň pripomína, že jeho postava je výsledkom dlhodobého vývoja tradícií, od šamanských rituálov cez európske legendy až po modernú komerčnú ikonu.
Príbeh pečeného mäsa
Jedného dňa mladá žena pripravovala večeru a odrezala konce kačice predtým, ako ju vložila do pekáča. Jej manžel, zvedavý, prečo to robí, sa jej opýtal:
„Prečo odrezávaš konce kačice ? Stratí sa tým veľa dobrého mäsa!“
Žena odpovedala:„Tak to vždy robila moja mama. Musím sa jej spýtať prečo.“
Zavolala teda mame a opýtala sa: „Mami, prečo vždy odrezávaš konce kačice, keď ju pečieš?“
Mama odpovedala: „Tak to vždy robila tvoja babka. Netuším, prečo, spýtaj sa jej.“
Zvedavosť rástla, a tak zavolali babke a položili jej rovnakú otázku: „Babka, prečo si vždy odrezávala konce kačice, keď si ju piekla?“
Babka sa zasmiala a odpovedala: „Ach, deti moje, robila som to preto, že som mala malý pekáč a kačica sa doň nezmestila celá.“
Tento príbeh krásne ukazuje, ako opakujeme zvyky alebo tradície, bez toho, aby sme sa zamysleli nad tým, prečo to robíme, a či to dáva zmysel aj v našej situácií. A takto to býva napríklad aj na tie Vianoce.
Dnes na predvianočných STRETNUTIACH PRE MAMY A DCÉRY V KOLE ROKA, sme sa stretli práve žienky, ktoré už vedeli, že sa môžu dať na prvé miesto, a kvôli Vianociam sa nemusia naháňať, piecť a variť kvantá jedla, či upratovať pod tlakom, zbytočne sa stresovať, ale môžu si vytvárať svoje zvyky a tradície v ľahkosti a radosti pre rodinu po svojom ako im to dáva zmysel. Nie preto, že musia. Navzájom sme sa inšpirovali nádhernými zvykmi z našich rodín, vyživili sa aktivitami na nacítenie seba, a spoločne poďakovali za všetko, čo nám tento rok priniesol.